You are on page 1of 4

Bol som chorý a navštívili

ste ma

Veru,
hovorím vám:
Čokoľvek ste
urobili jednému
z týchto
mojich
najmenších
bratov, mne
ste urobili

Mt 25,31-46
Rím, advent 2021

CHORÍ A STARÍ ĽUDIA


MOCNÍ STAVITELIA SVETLEJ A NÁDEJNEJ BUDÚCNOSTI

Milí členovia Vincentskej rodiny!

Milosť a pokoj nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy s nami!

Cirkev nám každý rok ponúka dar milostiplného obdobia zvaného «Advent», ktorý nám osobitným
spôsobom pomáha pripraviť si srdce i myseľ na Vianoce. Pokračujúc v  reflexii o  sv. Vincentovi de Paul
ako o «mystikovi lásky» pozývam nás všetkých, aby sme v tohoročnom adventnom období meditovali o
nepopierateľnom a životne dôležitom poslaní, ktoré majú chorí a starí ľudia v Cirkvi a vo svete, a tým aj v
našich kongregáciách, združeniach, komu-nitách, rodinách a skupinách.

Ak na jednej strane dnešná spoločnosť tak často považuje chorých a starých ľudí za neužitočných
pre rozvoj svetlej a nádejnej budúcnosti ľudstva, na druhej strane Ježiš v Biblii ruší všetky tieto predsudky
a priznáva chorým a starým ľuďom privilegovanú úlohu v poslaní, ktoré mu zveril Otec – priviesť všetky
národy k nemu, do jeho srdca, aby sa uskutočnilo Božie kráľovstvo.

Tento biblický zvrat pramení z radikálneho rozlíšenia toho, kto je v skutočnosti stredom všetkého. Kto
je ten, kto dáva plný zmysel nášmu životu, tomu, čo robíme, čomu venujeme všetky svoje dary a talenty? Kto
je hlavným zdrojom šťastia a radosti? Na prvom mieste nie je človek, ale Boh.

Ľudská spoločnosť často kladie do centra pozornosti človeka, pretože ten je fyzicky a psychicky
schopný priniesť nejaký zisk. Boh nemá miesto, alebo ak áno, je umiestnený na treťom alebo na štvrtom
mieste, v závislosti od sebeckých názorov jednotlivca. Logickým záverom je, že v danej chvíli sa chorí a starí
ľudia stávajú, ako často opakuje pápež František, „skartovaní“ z našich spoločností (porov. Fratelli Tutti, č.
19 – 20), pretože už nemôžu prispievať k svetlej a nádejnej budúcnosti ľudstva.
Svätý Vincent hovoril o úlohe chorých pri viacerých príležitostiach:

„Už som mnohokrát povedal a nemôžem si pomôcť, aby som to v túto chvíľu nezopakoval
znova, a  síce, že chorých ľudí v  Spoločnosti musíme pokladať za požehnanie Spoločnosti
a domu. Máme to považovať za ešte pravdivejšie, pretože náš Pán Ježiš Kristus miloval tento
stav utrpenia, ktorým on sám chcel prejsť, a stal sa človekom, aby trpel“ (Coste XII, 29 – 30;
Konferencia 184 „O dobrom využití choroby» (28. júna 1658).
„Máme dobrý dôvod chváliť Boha za to, že z jeho dobroty a milosrdenstva sú v Spoločnosti
neduživí a chorí ľudia, ktorí robia zo svojej nemohúcnosti a  utrpenia dejisko trpezlivosti, v
ktorom sa skvejú všetky ich čnosti. Musíme ďakovať Bohu, že nám dal takéto osoby. Už som
mnohokrát povedal a nemôžem to nepovedať znova, že neduživí a chorí členovia sú požehnaním
Spoločnosti“ (Coste XI, 73; Konferencia 55, „O užitočnosti choroby a jej dobrom využití).

„Ale pre Spoločnosť – úbohú Spoločnosť – ach, nech nikdy nie je dovolené nič neobvyklé
– ani v stravovaní, ani v obliekaní! Pripúšťam to jedine v  prípade chorých. Ach, chudáci
pacienti! Pri starostlivosti o nich by bolo treba predať hoc aj kostolné kalichy. Boh mi pre
nich dal veľké pochopenie a ja ho prosím, aby dal tohto ducha Spoločnosti“ (Coste XII, 410;
Konferencia 220, „O chudobe“, [5. decembra 1659]).

Pápež František vo svojom posolstve pri príležitosti 1. svetového dňa starých rodičov a seniorov citoval
„svätého starca, ktorý sa stále modlí a pracuje pre Cirkev“, emeritného pápeža Benedikta XVI.: „Modlitba
mnohých starých ľudí môže zachrániť svet a  môže mu pomáhať možno účinnejšie než nepokojná aktivita
mnohých iných.“ Pápež František dodal: „To povedal takmer pred koncom svojho pontifikátu v roku 2012. Aké
krásne! Vaša modlitba je veľmi vzácnym zdrojom: predstavuje pľúca, bez ktorých sa Cirkev a svet nezaobídu.“

Pápež tiež povedal: „Neexistuje vek, kedy sa – v povolaní ohlasovať evanjelium – ide do dôchodku»
a definoval povolanie starých ľudí: „Chrániť korene, odovzdávať vieru mladým a starať sa o maličkých.“
(Pápež František, Posolstvo k 1. svetovému dňu starých rodičov a seniorov, 25. júla 2021).

Pápež František počas jednej katechézy o rodine povedal: „Starí ľudia sú zásobárňou múdrosti nášho
ľudu! [...] Musíme prebudiť kolektívny zmysel pre vďačnosť, ocenenie, pohostinnosť, ktoré dajú starému
človeku pocítiť, že je živou súčasťou spoločenstva.“ Spoločnosť, ktorá nevie prejaviť vďačnosť a lásku, „je
spoločnosťou zvrátenou. Cirkev vo vernosti Božiemu slovu nemôže tolerovať tieto degenerácie.“

„Kde niet úcty k starým ľuďom, tam niet budúcnosti pre mladých. Starý človek nie je cudzinec. Starý
človek, to sme my: skôr či neskôr, ale nevyhnutne, i keď sa tým nezaoberáme. A ak sa my nenaučíme dobre
zaobchádzať so seniormi, tak isto sa bude zaobchádzať s nami“ (Pápež František, generálna audiencia, streda
4. marca 2015).

Vincent pochopil tieto princípy. V Spoločných pravidlách – prvých Konštitúciách Misijnej spoločnosti,
napísal:
„Kristovým osobitným záujmom bolo starať sa o chorých, obzvlášť chudobných a navštevovať
ich. To aj najčastejšie odporúčal všetkým, ktorých posielal do svojej vinice. Aj Spoločnosť si
chce osvojiť túto starostlivosť. Chce chorých navštevovať a pomáhať im nielen doma, ale aj
vonku“ (VI, 1).

„Kedykoľvek naši navštívia doma alebo vonku nejakého chorého, nech nevidia v  ňom iba
človeka, ale samého Krista, ako to on sám tvrdí, že to jemu preukazujeme takú službu“ (VI, 2).

Svätý Vincent de Paul sa prihovoril aj samotným chorým týmito slovami:

„Naši chorí členovia si musia uvedomovať, že nie sú v izbe pre chorých a na posteli len preto,
aby sa liečili a vyzdraveli. Ich príklad má akoby z kazateľnice hlásať náuku o kresťanskom
čnostnom živote, najmä o trpezlivosti a odovzda-nosti do Božej vôle. A majú sa stať ľúbeznou
vôňou Kristovou všetkým, ktorí ich navštevujú alebo ošetrujú. Takto sa sila ich čností stane
v slabosti dokonalou“ (VI, 3).

Počas adventného obdobia všetci čoraz viac objavujme v našich komunitách, rodinách a skupinách
„živý poklad“ našich chorých a  starých ľudí. Sú živou Ježišovou prítomnosťou medzi nami. Sú Ježišom,
ktorému dlžíme všetku našu lásku, všetku starostlivosť, ktorú ľudsky môžeme ponúknuť. Zostávajú našimi
učiteľmi, vzormi a pomocníkmi pri budovaní jasnej a nádejnej budúcnosti, pretože je to Ježiš, ktorý k nám
hovorí prostredníctvom nich a ukazuje nám, na akých základoch sme pozvaní budovať svoje sny, nádeje a
ciele. Nesmieme podľahnúť mentalite niektorých spoločenských vrstiev, ktoré považujú starých a chorých
ľudí za odpad spoločnosti: keď pominie prchavá chvíľa radosti, zostáva už len smútok, rozčarovanie, frustrácia
a život bez zmyslu.

Keď sa Vincent de Paul stal „mystikom lásky“, pochopil a žil vzťah s chorými a starými ľuďmi podľa
Ježišovho príkladu.

Nech nás toto adventné obdobie čoraz viac vedie do hlbín Ježišovho posolstva o chorých a starých
ľuďoch, aby sme pri príprave na oslavu narodenia nášho Spasiteľa mohli spolu s nimi budovať svetlú a
nádejnú budúcnosť vo svetle jeho prítomnosti.

Váš brat vo Svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM

Vincentian Family Office — Oficina de la Familia Vicenciana — Bureau de la Famille Vincentienne


500 East Chelten Avenue, Philadelphia, PA 19144, USA
+1 (215) 715-3984 VFO@famvin.org http://www.famvin.org

You might also like