Professional Documents
Culture Documents
LIST NA ADVENT
EVANJELIOVÉ RADY:
UNIVERZÁLNE POVOLANIE K SVÄTOSTI
VFO@famvin.org
Ježiš zostáva prototypom spôsobu života podľa troch evanjeliových rád. Hoci mal
všetko, žil chudobne. Bol čistý, a to mu dávalo veľkú slobodu vo vzťahoch. Bol poslušný a
jasne sa vyjadril, že jeho poslanie na zemi sa bude odvíjať podľa Otcovho plánu a úplne sa
odovzdal do vôle svojho Otca až do poslednej sekundy svojho pozemského života, až po smrť
na kríži, kedy pred návratom do domu svojho Otca zvolal: „Dokonané je!“ (Jn 19, 30).
Základom evanjeliovej rady chudoby je život Božieho Syna:
1
„Ježiš Kristus, hoci mal všetko, nemal nič. Bol učiteľom a pánom celého sveta
a stvoril všetky dobrá, ktoré sú v ňom. Z lásky k nám sa však zriekol ich užívania.
Hoci bol pánom celého sveta, urobil sa najchudobnejším zo všetkých ľudí. Mal
toho dokonca menej než najmenšie zvieratá“ 1.
Spoločná výzva slúžiť chudobným nás, vincentínov, núti svedčiť vo svete o našom
pripodobňovaní sa Kristovi, čo sa začalo pri krste a prehlbuje sa až do nášho návratu do
Otcovho domu. Prioritou vincentínov nie je hromadenie materiálnych statkov a finančných
zdrojov pre sebecké účely, pretože vždy máme na pamäti a v srdci, že chudobní sú „naši páni
a učitelia“, ktorí majú nárok na naše zdroje. Časté uvažovanie nad tým, ako by sme im mohli
pomôcť, nám podľa evanjeliovej rady chudoby pomáha žiť striedmym a jednoduchým
spôsobom života. vincentská misia nás stavia do sveta chudobných. vincentská chudoba
podporuje komunitu služby a solidarity s našimi bratmi a sestrami.
Predpokladá tiež stvárňovať svoj život podľa príkladu chudobného Ježiša, ktorý
evanjelizoval najviac opustených ľudí. Sv. Vincent podľa dlhej tradície Cirkvi rozlišuje medzi
vnútornou a vonkajšou chudobou, pričom obe sú nevyhnutné. „Duchovná chudoba“ bez
vonkajších prejavov nie je vierohodná. „Hmotná chudoba“ bez duchovnej motivácie sa často
spája so zlom.
Evanjeliová rada čistoty sa tiež týka všetkých kresťanov – samozrejme tých, ktorí
skladajú sľub, ale aj ženatých a slobodných ľudí. My vincentíni sme pravidelne v kontakte
s chudobnými, preto im máme pomáhať nielen materiálne, ale aj duchovne. Ku každému
musíme pristupovať integrálnym spôsobom a hodnotu čistoty zdieľať v rámci evanjelizácie.
Chudobní budú chápať kresťanské vzťahy podľa toho, ako žijeme v súlade s hodnotami
evanjelia a ako sme svetlom a soľou zeme pre ľudstvo.
K čistote patrí vnútorná a vonkajšia zdržanlivosť, podľa stavu života, aby afektivita a
sexualita boli prežívané s hlbokou úctou k iným i k sebe samému. Celibát predpokladá
zrieknutie sa manželstva a jemu vlastných sexuálnych prejavov.
Pre vincentínov v zasvätenom živote sú tieto dva prvky sľubu – čistota a celibát –
vonkajšími prejavmi ich úplného obetovania sa. Treba ich vnímať ako záväzok „osobitnej
zodpovednosti za službu chudobným“, a nie ako odmietnutie zodpovednosti za rodinu.
Požiadavky radikálneho nasledovania Ježiša vedú zasvätených vincentínov k tomu, aby sa
celkom obetovali pre vec Božieho kráľovstva.
1
Coste XI, 224; Konferencia 130 „O chudobe“, 6. augusta 1655.
2
a lásky k chudobným, čo je výrazom veľkodušnosti a tvorivosti. Rovnako ako chudoba, aj
čistota podporuje slúžiacu komunitu, ktorá môže účinne pôsobiť len cez priateľské a bratské
vzťahy.
«Poznal som jedného sudcu kráľovského dvora… Hoci bol dlhoročným sudcom,
nikdy neurobil nič bez toho, že by sa neporadil. Ak nemal pri sebe nikoho,
zavolal si sluhu: „No tak, Petrík, vyskytla sa takáto záležitosť; čo myslíš, ako by
som ju mal riešiť?“ Sluha mu odpovedal: „Pane, myslím, že by ste urobili
dobre, keby ste to urobili tak a tak.“ — „Dobre, Peter, máš pravdu, budem sa
riadiť tvojou radou.“ A sudca mi povedal, že zakúšal také mocné Božie
požehnanie, že všetko, čo robil takýmto spôsobom, dopadlo dobre» 4.
Keď sa dvaja ľudia – alebo viacerí – nedokážu medzi sebou dohodnúť, najmä
v dôležitých otázkach, práve evanjeliová rada poslušnosti ich vovedie do stavu vnútorného
pokoja a zmierenia, o akom ani nesnívali. Ako kresťania a vincentíni sa snažíme nemať
posledné slovo, ani vždy mať pravdu, ale postaviť sa do pozície sluhu, ktorý slúži, a nie do
pozície toho, komu sa slúži.
2
Coste XI, 168; Konferencia 111, „O čistote“, 13. novembra 1654.
3
Coste VI, 560; List 2431 Františkovi Villain, Kňazovi Misijnej spoločnosti, v meste Troyes, 25. októbra 1657.
4
Coste XIII, 642; Dokument 160, Rada z 20. júna 1647.
3
„Akí blažení sú tí, ktorí sa takto odovzdávajú Bohu, aby robili to, čo robil Ježiš
Kristus, a po ňom praktizujú čnosti, ktoré praktizoval on: chudobu, poslušnosť,
pokoru, trpezlivosť, horlivosť a ďalšie čnosti! Lebo takto sú pravými učeníkmi
tohto Majstra. Žijú čisto jeho duchom a s vôňou jeho života šíria zásluhy
všetkého, čo vykonal pre posvätenie duší, za ktoré zomrel a vstal z mŕtvych“ 5.
Moja adventná modlitba a prosba za všetkých členov Vincentskej rodiny: „Majte bázeň
pred naším Pánom a veľmi ho milujte. Ponúknite mu svoje ťažkosti a bežné služby, a všetko
robte len preto, aby ste sa mu páčili. Tak budete rásť v milosti a v čnosti“ 6.
Tomaž Mavrič, CM
Generálny predstavený
5
Coste VIII, 543; List 3314 Jozefovi Beaulac [1656].
6
Coste IV, 410; List 1512 sestrám z Valpuiseaux, 23. júna 1652.