Rím, 19.

februára 2020

LIST NA PÔST 2020

„PREMIEŇAJÚCA SILA MODLITBY“

Drahé sestry a bratia vo svätom Vincentovi!

Milosť a pokoj Ježiša Krista nech je vždy s nami!
V tomto pôstnom čase budeme naďalej uvažovať o základných prvkoch spirituality sväté-
ho Vincenta de Paul. Svätý Vincent sa stal mystikom lásky, a to vďaka tomu, že v centre
jeho života bola modlitba. Ako chápem modlitbu? Čo pre mňa modlitba znamená?
Podľa toho, akú odpoveď ste dali, sa modlitba na jednej strane môže stať bremenom, kto-
ré treba niesť deň čo deň. Môže ísť o súbor textov, formúl, polohu tela a pravidiel, ktoré
musím dodržiavať. V takom prípade sa modlitba stáva priam zbytočná, je niečím, čo sa
nedotýka ani mojej osoby ani reality môjho života. A svätý Vincent predsa povedal, že
„nemožno veľa čakať od človeka, ktorý sa nerád rozpráva s Bohom. A tiež, že ak človek
neplní svoje povinnosti v službe Pánovi tak, ako má, je to preto, lebo s ním nemá správny
vzťah a neprosí ho s úplnou dôverou o milosť“1.
Na druhej strane, ak sa modlitba stane neodmysliteľnou súčasťou môjho života, niečím,
čo nemožno oddeliť od mojej osoby, od toho, čo si myslím, hovorím a robím, vtedy sa
modlitba stáva premieňajúcou silou. Modlitba je stav ducha, nepretržitý vzťah s Ježišom,
ktorý dáva zmysel mojej existencii. V nej nachádzam svoje životné zameranie, povolanie,
poslanie a odpovede na otázky vynárajúce sa v mojom živote. Pretože modlitba má svoj
pôvod v Bohu, jej premieňajúca sila vo mne neustále tvorí „všetko nové“. Premieňajúca
1 Louis Abelly, „Život ctihodného Božieho služobníka Vincenta de Paul“, kniha III, kap. 6, str. 50.

Vincentian Family Office

500 East Chelten Avenue, Philadelphia, PA 19144, United States of America
Office: (215) 713-3984. Email: vfo@famvin.org. Web: https://famvin.org/vfo-en/
komunikácia patrí k Božej prirodzenosti.
„Keď chce Boh s niekým komunikovať, robí to nenápadne, citlivo, veľmi prí-
jemným, jemným a milujúcim spôsobom. Často a s veľkou dôverou ho teda
prosme o dar vnútornej modlitby. Boh sám nevyhľadáva nič lepšie. Prosme
ho oň, a to s veľkou dôverou, a buďme si istí, že pre svoje veľké milosrden-
stvo nám ho napokon dá.”2
Modlitba je miesto, kde sa stretávam s Ježišom, kde sa rozprávam s Ježišom, kde počúvam
Ježiša a zdieľam sa s Ježišom. Tam kladiem Ježišovi otázky, tam sa s úplnou dôverou odo-
vzdávam do jeho rúk. Keď všetko to, čo myslím, hovorím a robím vychádza z osobného
vzťahu s Ježišom, vtedy sa všetky moje myšlienky, slová a skutky stávajú modlitbou. Som
pred niekým. Som s niekým. Rozprávam, počúvam a zhováram sa s niekým, kto je „Lás-
kou“ môjho života a komu sa túžim podobať. Takýto vzťah si vyžaduje pokoru, aby som
sa mu dokázal otvoriť a dal mu právo viesť môj život.
„Verte mi, páni a bratia, verte, nepochybná zásada Ježiša Krista, o  ktorej
som vám často hovoril, je tá, že až keď sa srdce vyprázdni od seba samého,
vtedy ho naplní Boh. Boh v ňom prebýva a koná. Túžba po zahanbení nás vy-
prázdňuje od nás samých – je to pokora, svätá pokora. Potom už nebudeme
konať my, ale Boh v nás, a všetkému sa bude dariť.”3
Dňom i nocou, či budem bdieť alebo spať, zostanem v stálom kontakte s Ježišom, v nepre-
tržitej modlitbe. K tomu povzbudzoval svätý Pavol Solúnčanov slovami: „Bez prestania
sa modlite“4, alebo svätý Vincent dcéry kresťanskej lásky: „…rozjímajte v každú hodinu,
ak je to možné, alebo vôbec neprestávajte rozjímať, pretože rozjímavá modlitba je taká vy-
nikajúca vec, že nikdy nebudeme rozjímať príliš veľa“5. Všetko sa stáva modlitbou a všet-
ko sa stáva láskou, keď mi najviac záleží na tomto vzťahu s Bohom.
„Ježiš Kristus povedal: Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravod-
livosť a to ostatné, čo potrebujete, vám bude pridané. Každý z  nás sa má
usilovať dávať prednosť veciam duchovným pred časnými, spáse duše pred
zdravím tela, sláve Boha pred slávou sveta“6.
Modlitba skutočne premieňa moju hierarchiu hodnôt i vzťah k ľuďom, k veciam, miestam
a času. Moje priority sa budú líšiť od priorít sveta, aj keď v ňom žijem. Takzvaný list Dio-
gnetovi podáva opis prvých kresťanov, ktorý by sa mal vzťahovať aj na mňa:

„Kresťania sa nelíšia od ostatných ľudí ani krajom, ani rečou, ani spôsobom
života. Lebo neobývajú vlastné mestá, nepoužívajú nijakú osobitú reč, ani
nežijú nejakým nápadným životom. Toto učenie nevynašli oni dajakým rozu-
movaním alebo úsilím bádavých ľudí, ani nehája ľudskú náuku, ako niektorí.
2 Coste XI, 221-222; Konferencia 129, „Opakovanie myšlienok z rozjímania”, 4.8.1655.
3 Coste XI, 312; Konferencia 141, „O kňazoch” [september 1655].
4 1 Solúnčanom 5,17.
5 Coste IX, 414; Konferencia 37, „O rozjímaní” 31.5.1648.
6 Všeobecné pravidlá Misijnej Spoločnosti, Kapitola II, 2 (17.5.1658).

—2—
 Obývajú aj grécke, aj barbarské mestá, podľa toho, ako komu určil osud.
V  obliekaní a strave, ako aj v  ostatných oblastiach života sa držia domo-
rodých obyčají, no ukazujú obdivuhodný, ba podľa všeobecnej mienky až
neuveriteľný životný postoj. Bývajú vo svojej vlasti, ale ako cudzinci. Všetko
majú s ostatnými spoločné ako občania, a všetko znášajú ako prisťahovalci.
Každá cudzia krajina je ich vlasťou, a každá vlasť cudzinou. Ženia sa ako
ostatní a plodia deti, ale nemluvňatá neodhadzujú. Stôl majú spoločný, ale
lôžko nie. Sú v tele, ale nežijú podľa tela. Bývajú na zemi, ale svoj domov
majú v  nebi. Vydané zákony poslúchajú, a svojím životom prevyšujú
zákony.
Všetkých majú radi, a všetci ich prenasledujú. Nepoznajú ich, a predsa ich
odsudzujú. Zabíjajú ich, a oni ožívajú. Sú žobrákmi, a predsa mnohých
obohacujú. Všetko im chýba, a pritom všetkým oplývajú. Potupujú ich,
a  v  potupe získavajú slávu. Kazia im povesť, a vydáva sa svedectvo o  ich
spravodlivosti. Nadávajú im, a oni žehnajú. Urážajú ich, a požívajú úctu.
Hoci robia dobro, trestajú ich ako zločincov. Keď sú trestaní, radujú sa, ako-
by ožívali.“7
Vyššie opísaní kresťania by nedokázali prežiť, zostať vernými, prekonať neuveriteľné utr-
penie, prenasledovanie a zostať svedkami až do smrti, keby sa ich modlitba nevyznačo-
vala hlbokým vzťahom s Láskou ich života. Ježiš bol ich všetkým, a tak riadil všetky ich
rozhodnutia. K tomu je potrebné poznať ho a „vniknúť do jeho ducha“, podľa rady, ktorú
svätý Vincent dal svojim spolubratom:
„Chvíľami si klaďme otázku: „Ako sa na tú či onú vec díval náš Pán? Ako
si počínal v takom či onakom prípade? Čo povedal a urobil v takých či ona-
kých situáciách?“ A takto prispôsobujeme celé naše počínanie jeho zása-
dám a jeho príkladu. Rozhodnime sa pre toto, páni, a s istotou kráčajme po
tejto kráľovskej ceste, na ktorej bude Ježiš Kristus naším sprievodcom a vod-
com. Nezabúdajme na to, čo povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slo-
vá sa nikdy nepominú“ (porov. Mt 24, 35). Zvelebujme nášho Pána, bratia.
Snažme sa zmýšľať a posudzovať veci ako on a robiť to, čo hlásal slovami a
skutkami. Vnikajme do jeho ducha, aby sme vnikali aj do jeho činov, lebo ne-
stačí len robiť dobro, ale treba ho robiť dobre, podľa príkladu nášho Pána,
o ktorom hovorili: Bene omnia fecit – dobre robí všetko (porov. Mk 7, 37).
Nie, nestačí sa postiť, dodržiavať pravidlá, plniť úlohy misie; treba to robiť
v duchu Ježiša Krista, to znamená dokonale, pre ten istý cieľ a za každých
okolností, ako to robil on sám.“8
Mal by som si vziať príklad z modlitby Ježiša Krista. Ježiš sa často chodieval modliť na
pusté miesto, kde mohol zostať sám s Bohom Otcom. V priebehu celej histórie si mnohí
svätci a iní kresťania vyhradili a dodnes vyhradzujú čas mimo svojich bežných povinností
a každodennej služby, aby mohli ísť na „púšť“ a boli sami s Ježišom.

7 Posvätné čítanie, streda, Veľkonočné obdobie, 5. týždeň, kapitola 5, „Kresťania vo svete”.

8 Coste XI, 52-53 ; Konferencia 35, „O opatrnosti”.

—3—
Okrem komunitnej či individuálnej modlitby, ktorú už praktizujem denne, týždenne, me-
sačne alebo ročne, môžem nájsť ďalšie možnosti, ako ísť na „púšť“ a prehĺbiť svoj dôver-
ný vzťah s Ježišom? Púšťou môže byť miesto, kam pôjdem fyzicky, alebo ňou môže byť
stav mysle, ktorý sa nespája s konkrétnym miestom. Kde môžem nájsť takúto púšť? Ako
často tam môžem ísť? Ako dlho tam môžem zostať?
Kiež sa naša modlitba stane darom, ktorý ponúkneme jeden druhému. Buďme svedkami
„premieňajúcej sily modlitby“.
Váš brat vo svätom Vincentovi,

Tomaž Mavrič, CM,

Predseda výkonného výboruvincentskej rodiny.

—4—