Professional Documents
Culture Documents
Po šiestich rokoch sa končí moje funkčné obdobie. Týmto listom na Pôst by som chcel
zhrnúť adventné a pôstne reflexie za posledných 6 rokov. Začnem svojím prvým posolstvom
Vincentskej rodine pri príležitosti sviatku sv. Vincenta de Paul v roku 2016. Práve vtedy som
sa po prvýkrát podrobnejšie zamyslel nad titulom „mystik lásky“, ktorý dávame nášmu
Zakladateľovi. Vychádzajúc z tohto titulu, ktorý je môjmu srdcu taký drahý, som sa pokúsil
objaviť pre seba a zároveň sa podeliť i s vami o to, čo som vrúcne túžil prehĺbiť, a síce, čo
znamená stať sa „mystikom lásky“.
1
„kartuziáni vo svojich domoch a ako apoštoli vonku,“1 „kontemplatívnym človekom v činnosti a
apoštolom v modlitbe“2.
Teológ Karl Rahner na konci 20. storočia vyslovil tieto prorocké slová: „Kresťania 21.
storočia budú buď mystikmi, alebo nebudú kresťanmi“. Prečo môžeme o sv. Vincentovi
povedať, že bol „mystikom lásky“?
Všetci vieme, že Vincent bol muž činu, a tak nás možno prekvapí, že ho môžeme
predstavovať aj ako mystika. Ale v skutočnosti práve jeho mystická skúsenosť s Najsvätejšou
Trojicou, a najmä Vtelením, motivovala všetky jeho činy v prospech chudobných ľudí.
Giuseppe Toscani, CM, spojil mystiku a činnosť a išiel k jadru veci, keď ho nazval „mystik
lásky“. Vincent žil v storočí mystikov, no ukázal sa ako mystik lásky.
Byť mystikom znamená mať aj skúsenosť tajomstva. U Vincenta išlo o hlbokú skúsenosť
tajomstva Božej lásky. Vieme, že tajomstvá Najsvätejšej Trojice a Vtelenia boli jadrom jeho
života. Zážitok všestrannej lásky Najsvätejšej Trojice k svetu a bezpodmienečne otvorená
náruč vteleného Slova pre každého človeka formoval, podmieňoval a podnecoval jeho lásku k
svetu a ku každému, najmä k bratom a sestrám v núdzi. Díval sa na svet očami Otca (Abba) a
Ježiša, a každého prijímal s bezpodmienečnou láskou, teplom a energiou Ducha Svätého.
Vincentova mystika bola zdrojom jeho apoštolského pôsobenia. Tajomstvo Božej lásky
a tajomstvo chudobných boli dva póly Vincentovej dynamickej lásky. Ale Vincentova cesta
mala aj tretí rozmer a tým bol jeho spôsob nazerania na čas. Čas bol prostriedkom, ktorým sa
mu prejavovala Božia prozreteľnosť. Konal podľa Božieho času a nie podľa svojho časového
rytmu. „Robme dobro, ktoré sa nám naskytne“, odporúčal. „Nepredchádzajme Božiu
prozreteľnosť.“
Ďalším aspektom časovosti u sv. Vincenta bola Božia prítomnosť tu a teraz: „Boh je
tu!“ Boh je tu v čase. Boh je tu v ľuďoch, udalostiach, okolnostiach, chudobných. Boh k nám
hovorí teraz, v nich a cez nich.
1
Louis Abelly, Život ctihodného Božieho služobníka Vincenta de Paul, 1664, Kniha I, kapitola 22, str. 100.
2
Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 42.
2
„Nie, ale musíme posväcovať tieto práce tak, že v nich budeme hľadať Boha, a
konať ich viac preto, aby sme ho v prácach našli, než preto, aby sme ich vykonali.
Náš Pán chce, aby sme hľadali predovšetkým jeho slávu, jeho kráľovstvo, jeho
spravodlivosť, a preto má byť prvoradým záujmom nášho vnútorného života,
viery, dôvery, lásky, nábožných cvičení, modlitby, neistoty, pokorenia, práce
a námah pre Boha, nášho zvrchovaného Pána! Chce, aby sme mu predkladali
ustavičné obety služby a túžili získavať pozemské kráľovstvá pre neho, milosti
pre jeho Cirkev a čnosti pre Spoločnosť. Ak sa raz takto utvrdíme v hľadaní
Božej slávy, môžeme si byť istý, že ostatné príde.“3
Vincenta by sme mohli opísať ako „dvojrozmerného“ mystika. Inými slovami, on videl
toho istého Boha cez dve rôzne šošovky súčasne. Jednou šošovkou bola jeho osobná modlitba,
tou druhou bol chudobný človek a svet, v ktorom žil. Každý uhol pohľadu ovplyvňoval ten
druhý uhol, jeden prehlboval a spresňoval vnímanie toho druhého. Vincent „vnímal“ (a cítil)
lásku Boha cez oba hranoly naraz a energicky reagoval na to, čo videl.
3
Coste XII, 132; Konferencia 198, „O hľadaní Božieho kráľovstva“ (Všeob. pravidlá, kap. II, čl.. 2), 21.2.1659.
4
Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, X, 2.
5
Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 48.
3
„Najlepší spôsob dobrého uctievania týchto tajomstiev je náležité slávenie
a dobré prijímanie Najsvätejšej Eucharistie, či sa na ňu pozeráme ako na
sviatosť alebo ako na obetu. Ona je totiž súhrnom všetkých tajomstiev viery
a bezprostredne posväcuje, a napokon privedie k sláve duše tých, čo ju hodne
prijímajú a dôstojne obetujú. V nej sa zároveň vzdáva najvyššia sláva
Trojjedinému Bohu a Vtelenému Slovu. Preto sa nám viac ako všetko ostatné
odporúča, aby sme voči tejto sviatosti i obete preukazovali náležitú úctu. Ba
vynaložíme všetku horlivosť srdca, aby jej všetci takto vzdávali úctu a poklonu.
A preto, nakoľko je to v našej moci, zabráňme každému neúctivému počínaniu
alebo reči proti Sviatosti a bez prestania budeme poučovať iných, čo majú veriť
o tomto tajomstve a ako ho majú uctievať.“6
Jedným z hlavných zdrojov, z ktorého Vincent ako mystik lásky čerpal, bolo
každodenné rozjímanie. Jedna z najcitovanejších viet sv. Vincenta, prevzatá z konferencie
členom Misijnej spoločnosti, výrečne vyjadruje Vincentov postoj:
6
Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, X, 3.
7
Coste XI, 146; Konferencia 102, „Povzbudzujúce slová zomierajúcemu bratovi”, 1645.
8
Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 49.
9
Coste XI, 83; Konferencia 67, „O rozjímaní”.
4
Vincent hovoril o každodennom rozjímaní. Svojim nasledovníkom povedal:
Ako to vo svojej dobe jasne vyjadrili púštni otcovia a matky, cieľ rozhovoru
s duchovným vodcom je jednoduchý: ide o čistotu srdca. Vincent preto odporúčal duchovné
vedenie aspoň niekoľkokrát v roku12, zvlášť počas duchovných cvičení alebo niektorých
liturgických období, akým je napríklad pôstna doba.
„Je veľmi užitočné nazrieť do detailov ponižujúcich vecí, keď nám rozvážnosť
dovolí otvorene sa vyznať, pretože je k nášmu prospechu, ak dokážeme prekonať
odpor, ktorý človek cíti, keď si má priznať a vyjaviť to, čo by pýcha chcela
ponechať v skrytosti. Svätý Augustín sám uverejnil tajné hriechy svojej mladosti,
keď o sebe napísal knihu, aby celý svet poznal všetky pochabosti jeho omylov
a extrémnych roztopašností. A či vyvolená nádoba – svätý Pavol – ten veľký
10
Coste XI, 407; Konferencia 168, Opakovanie myšlienok z rozjímania, 10. augusta 1657.
11
Coste III, 614; List 1192 sestre Jane Lepintre, 23. februára 1650.
12
Porov. Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti X, 11.
13
Coste XI, 364; Konferencia 175, Opakovanie myšlienok z rozjímania 2. a 3. novembra 1656.
14
Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 45, § 2.
15
Konštitúcie Misijnej spoločnosti, IV, 46.
5
apoštol, ktorý bol vynesený až do neba, nepriznal, že prenasledoval Cirkev?
Dokonca to zaznačil písomne, aby až do konca čias ľudia vedeli, že bol
prenasledovateľom.“16
Za skutočnosťou, ktorá urobila zo sv. Vincenta mystika lásky, je modlitba, ktorá mala
v jeho živote centrálne miesto. Stala sa premieňajúcou silou. Modlitba je stav mysle, neustály
vzťah s Ježišom. Rozprávam, počúvam a zdieľam sa s niekým, kto je „Láskou“ môjho života
a komu sa snažím podobať.
„Verte mi, páni a bratia, verte, nepochybná zásada Ježiša Krista, o ktorej som
vám často hovoril, je tá, že až keď sa srdce vyprázdni od seba samého, vtedy ho
naplní Boh. Boh v ňom prebýva a koná. Túžba po zahanbení nás vyprázdňuje od
nás samých – je to pokora, svätá pokora. Potom už nebudeme konať my, ale Boh
v nás, a všetkému sa bude dariť.“18
„Ale pre Spoločnosť – úbohú Spoločnosť – ach, nech nikdy nie je dovolené nič
neobvyklé – ani v stravovaní, ani v obliekaní! Pripúšťam to jedine v prípade
chorých. Ach, chudáci pacienti! Pri starostlivosti o nich by bolo treba predať
hoc aj kostolné kalichy. Boh mi pre nich dal veľké pochopenie a ja ho prosím,
aby dal tohto ducha Spoločnosti.“19
„Kedykoľvek naši navštívia doma alebo vonku nejakého chorého, nech nevidia
v ňom iba človeka, ale samého Krista, ako to on sám tvrdí, že to jemu
preukazujeme takú službu.“20
Keď sa Vincent de Paul stal „mystikom lásky“, pochopil a žil vzťah s chorými a starými
ľuďmi podľa Ježišovho príkladu.
Na začiatku tohto listu som napísal, že úsilie uplynulých 6 rokov po tom, čo znamená
stať sa „mystikom lásky“, sa tu vôbec nekončí. Pokračujme v ponáraní sa do jeho bohatstva
a hĺbky.
16
Coste XI, 53-54; Konferencia 36, „O pokore“.
17
Coste II, 418-419; List 678 Bernardovi Codoingovi.
18
Coste XI, 312; Konferencia 141, „O kňazoch“ [september 1655].
19
Coste XII, 410; Konferencia 220, „O chudobe“, 5. decembra 1659.
20
Všeobecné pravidlá Misijnej spoločnosti, VI, 2.
6
Aby sme na tejto púti nestrácali nádej, pripomínajme si, že sám Ježiš nás povolal
nasledovať ho na ceste nášho povolania. On vždy zostáva s nami, práve tak ako Panna Mária
Zázračnej medaily, sv. Vincent de Paul a všetci ostatní svätí, blahoslavení a Boží služobníci
Vincentskej rodiny. Nech sa za nás aj naďalej prihovárajú!
Tomaž Mavrič, CM