Professional Documents
Culture Documents
Vo svojom liste z 27. septembra 2016 som nás všetkých povzbudil, aby sme uvažovali
o svätom Vincentovi de Paul ako o „mystikovi lásky“. Od tohto listu sme na základe
Všeobecných pravidiel a Konštitúcií Misijnej spoločnosti uvažovali nad tým, čo z neho urobilo
mystika lásky.
Pri svätej omši sa Ježiš v každej chvíli niekde vo svete obetuje. Ježišova prítomnosť
pod spôsobom chleba a vína nezostáva obmedzená iba na čas Eucharistie, ale je nám ponúkaná
ako ďalší neoceniteľný dar, prítomný 24 hodín denne vo svätostánkoch sveta. Nie je to otázka
1
prítomnosti pol hodiny, ani hodiny, ale 24 hodín denne, vo dne i v noci. Keď prechádzame
okolo kostola, kaplnky, miesta, kde je svätostánok a kde prebýva Ježiš, si možno vôbec
neuvedomujeme, nevšimneme alebo nespomenieme na to, kto je tam prítomný v podobe
chleba, niekedy len niekoľko metrov od nás, alebo dokonca na dosah ruky. Pomôcť nám môžu
konkrétne viditeľné symboly, ktoré nám to pripomínajú: „Pokiaľ ide o lampičku pred
Najsvätejšou sviatosťou, Ježišu, môj Bože! musí neustále horieť“,1 ale ešte to v nás musí nájsť
odozvu.
V dejinách Cirkvi už od prvej Eucharistie, kedy sa Ježiš obetoval pri poslednej večeri
pod spôsobom chleba a vína, existuje množstvo príkladov eucharistických zázrakov, ktoré
potvrdzujú skutočnú prítomnosť Ježiša v eucharistii. Sú mnohé prípady ľudí, ktorí okrem
eucharistie nepotrebovali k životu žiaden iný pokrm. Udialo sa nespočetné množstvo obrátení
práve pre neustálu prítomnosť Ježiša vo svätostánkoch sveta. Obrovské množstvo ľudí trávilo
a trávi hodiny a hodiny pred svätostánkom alebo pred vystavenou Oltárnou sviatosťou, pričom
veľakrát nič nehovoria, neprichádzajú so zoznamom prosieb, ktoré by chceli Ježišovi predložiť,
ale sú jednoducho s ním, zostávajú v tichu, dávajú Ježišovi príležitosť hovoriť, kedy chce, a
povedať, čo považuje pre nich za vhodné a potrebné.
„Keď budete prechádzať cez nejakú dedinu, pozdravte anjela strážcu toho miesta, a až
koč zastaví, opýtajte sa, kde je kostol, pokiaľ nebude príliš ďaleko. Kým sa jedna z vás
zastaví v hostinci, aby zistila, či je voľná nejaká izba, ostatné sa pôjdu pokloniť
Najsvätejšej sviatosti“2.
Učiť sa katechizmus, zúčastňovať sa na svätej omši každý deň alebo každú nedeľu,
navštevovať prednášky na tému Eucharistie alebo čítať knihy na túto tému, a podobne, nestačí
na to, aby sme uverili v skutočnú Ježišovu prítomnosť pod spôsobom chleba a vína a aby sme
boli zapálení pre Ježiša. Je to len vďaka Ježišovej milosti, jeho milosrdenstvu a
bezpodmienečnej láske. Čaká 24 hodín denne, aby sme ho prišli navštíviť vo vnútornom tichu,
1
Coste II, 604-605; List 817 Klaudiovi Dufour v Saintes, 4. júla 1646.
2
Coste X, 554-555; Konferencia 100, Štyrom sestrám poslaným do Calais, 4. augusta 1658.
2
aby sme mu otvorili srdce a čakali na chvíľu, ktorú uzná za vhodnú, aby nám povedal to, čo
chce.
Každý z nás je pozvaný, aby sa osobne zamyslel: ako som na tom vo vzťahu k dvom
vyššie uvedeným bodom?
Ježiš na nás čaká 24 hodín denne, kedykoľvek, bez ohľadu na to, v akom stave sa
nachádzame, aké pochybnosti, radosti či bolesti mu prinášame. Sv. Vincent radí: „keď sa
poklonia Najsvätejšej sviatosti a obetujú mu práce, ktoré idú vykonať, poprosia ho o milosť,
aby povedali chudobným chorým to, čo by im on chcel povedať pre ich spásu“3.
Keď píšem tieto riadky, dobre viem, ako ďaleko som od dvoch vyššie spomínaných
bodov. Som presvedčený, že pre každého z nás je kladná odpoveď Bohu základom pre trvalé
obrátenie, ku ktorému nás na našej pozemskej púti vedú všetky ostatné duchovné prostriedky.
Rád by som uviedol príklad laika, ktorého som stretol pred niekoľkými rokmi v Ríme.
Jeho svedectvo života mimoriadnym spôsobom odráža dva vyššie uvedené body.
Volá sa Arnoldo, je ženatý a má tri deti. Je veľmi dobre známy v Taliansku aj mimo
neho. Pochádza z prestížnej talianskej rodiny. Ako filozof, spisovateľ, básnik a podnikateľ mal
sľubnú budúcnosť. Všetkého sa však vzdal, aby sa mohol venovať nadácii s názvom „Dom
ducha a umenia“. Jeho manželka a ich tri deti vo veku 14, 12 a 9 rokov ho často počuli povedať:
„Prepáč, musím sa ísť porozprávať s Ježišom“. Tu sú niektoré z jeho myšlienok o Ježišovi,
Eucharistii a Božej láske5:
V priebehu rokov, vždy a každý deň, alebo prinajmenšom nespočetne veľakrát, existuje
tento vzťah s Kristom, prítomným v eucharistii... On je skutočne prítomný vo svete.
Dýcha v tomto svete. Z každého svätostánku.
3
Coste XIII, 766; Dokument 186, O príprave chorých v nemocnici Hôtel-Dieu na generálnu sv. spoveď (1636).
4
Coste X, 185; Konferencia 74, O láske k telesnému a duchovnému utrpeniu (Spoločné pravidlá, Kapitola 6), 23.
júla 1656.
5
Tieto myšlienky sú prevzaté z knihy od Arnolda Mosca Mondadoriho a Moniky Mondo, Il farmaco
dell’Immortalità, Dialogo sulla vita e l’Eucaristia [Doktor nesmrteľnosti, Dialóg o živote a Eucharistii], Scholé,
Editrice Morcelliana, Brescia, 2019. Ide o rozhovor s Monikou Mondo, ktorý viedol Arnoldo Mondadori.
3
Myslím, že je to Božia láska, ktorá sa ma dotýka. A to ma vždy prekvapí. Keď to najmenej
čakám, keď sa cítim najmenej hodný jeho lásky, dotkne sa ma, podá mi ruku, dáva mi
najavo, ako veľmi ma miluje. Je to vždy on, kto k nám naťahuje ruku... Myslím, že Boh
je milenec, ktorý „stále stojí pri našich dverách“ a čaká, kým mu ich otvoríme.
Stretnutie s Kristom vás navždy poznačí. Je ako otvorená rana. Keď nás Kristus
zasiahne, zraní nás, človek začne umierať láskou, láska ho stravuje... Som si istý, že
som do neho zamilovaný, pretože sa ma dotkol, pretože cítim, že „otvorená rana“ dáva
zmysel života, pretože nikto sa ma nikdy nedotkol tak hlboko ako on, nikto nezostúpil
do hlbín môjho ducha a hladil ho tak, ako to urobil Kristus.
On, vo svätostánku, on, prítomný v eucharistii, zostupuje do hlbín duše, aby ju napojil...
Eucharistia takpovediac napĺňa telo i ducha tajnou miazgou, aktivuje druhý obeh, v
ktorom koluje tajomná krv, krv lásky.
Inšpirovaní mnohými príkladmi ľudí, ktorých svedectvo nám pomáha prehĺbiť našu
osobnú vieru v skutočnú Ježišovu prítomnosť v eucharistii i našu lásku k Ježišovi, sme pozvaní
využiť tento zvláštny čas liturgického roka – Pôstnu dobu, ako mimoriadny čas milosti v rámci
prípravy na jubileum 400. výročia založenia Misijnej spoločnosti i Jubilea celej Cirkvi, aby
sme v tomto smere podnikli konkrétne kroky. Nech sa Eucharistia stáva pre celé Hnutie
Vincentskej rodiny, pre každú kongregáciu, každé laické združenie, ako aj pre všetkých, ktorí
žijú vincentskú spiritualitu a vincentskú charizmu bez toho, žeby patrili do niektorej
vincentskej vetvy, stále viac stredobodom a inšpiráciou toho, kým sme.
4
svätostánku 24 hodín denne. Keďže každá kongregácia a každé laické združenie Vincentskej
rodiny túži, aby jej členovia rástli počtom i vo svätosti, Ježiš určite nezostane k našej prosbe
ľahostajný.
Nech sa za nás prihovára Panna Mária Zázračnej medaily, sv. Vincent de Paul a všetci
svätí, blahoslavení a Boží služobníci Hnutia Vincentskej rodiny!
Tomaž Mavrič, CM